1. Kniha Mojžišova

1 (ECAV) Potom Jozef rozkázal správcovi svojho domu: Naplň vrecia mužov obilím, koľko len budú vládať odniesť a peniaze polož každému navrch do vreca;
1 (KAT) Hneď nato dal svojmu správcovi takýto rozkaz: „Naplň vrecia mužov potravinami, koľko len budú môcť uniesť, a každému do jeho vreca navrch polož jeho peniaze.

2 (ECAV) môj pohár však - strieborný pohár - polož najmladšiemu navrch do vreca aj s jeho peniazmi za obilie. Správca urobil podľa príkazu, ktorý mu dal Jozef.
2 (KAT) Môj pohár však, môj strieborný pohár, vlož najmladšiemu do vreca spolu s peniazmi za jeho obilie.“ A on urobil podľa rozkazu, ktorý dal Jozef.

3 (ECAV) Za rána na úsvite prepustili mužov aj s ich oslami.
3 (KAT) Ráno zavčasu potom mužov vypravili aj s ich oslami.

4 (ECAV) Len čo vyšli z mesta, a ešte neboli ďaleko, Jozef povedal správcovi svojho domu: Vstaň, bež za tými mužmi, a keď ich dobehneš, povedz im: Prečo ste sa zlým odplatili za dobré? Ukradli ste mi strieborný pohár.
4 (KAT) No len čo vyšli z mesta, ešte neboli ďaleko, povedal Jozef správcovi svojho domu: „Vstaň a pusť sa za tými mužmi a keď ich dostihneš, povedz im: »Prečo ste sa odplatili zlým za dobré? Prečo ste mi ukradli strieborný pohár?

5 (ECAV) Veď je to ten, čo môj pán píjava z neho a aj veští z neho! Zle ste urobili, keď ste tak urobili.
5 (KAT) Vari to nie je ten, z ktorého pije môj pán a z ktorého veští? Veľmi zle ste konali, keď ste to urobili.«“

6 (ECAV) Keď ich dobehol, povedal im tie isté slová.
6 (KAT) Keď ich dostihol, dohováral im podľa tohto návodu.

7 (ECAV) Oni mu však odvetili: Prečo hovorí môj pán takéto reči? Božechráň, aby tvoji sluhovia urobili niečo také!
7 (KAT) Oni mu odpovedali: „Prečo hovorí môj pán takou rečou? Je ďaleko od tvojich sluhov, žeby niečo také urobili.

8 (ECAV) Pozri, peniaze, ktoré sme našli vo svojich vreciach navrchu, priniesli sme ti naspäť z Kanaánu; ako by sme teda mohli ukradnúť z domu nášho pána striebro alebo zlato?
8 (KAT) Pozri, z krajiny Kanaán sme ti priniesli späť peniaze, čo sme našli navrchu vo svojich vreciach. Akože by sme teda mohli kradnúť z domu tvojho pána striebro alebo zlato?

9 (ECAV) U koho sa z tvojich sluhov nájde, ten nech zomrie, a my budeme otrokmi môjmu pánovi.
9 (KAT) U koho z tvojich sluhov sa nájde, ten nech zomrie a my ostatní budeme otrokmi môjho pána!“

10 (ECAV) On im povedal: Áno, nech je tak, ako ste vraveli: U koho sa nájde, ten mi bude otrokom, vy však budete oslobodení.
10 (KAT) On im odpovedal: „Hoci by to malo byť podľa vašich slov, mojím otrokom však bude iba ten, u koho sa to nájde. Vy ostatní môžete voľne odísť.“

11 (ECAV) Nato všetci chytro zložili svoje vrecia na zem a každý otvoril svoje vrece.
11 (KAT) Tu každý rýchlo zložil na zem svoje vrece a každý svoje vrece otvoril.

12 (ECAV) Dôkladne ich poprehliadal od najstaršieho po najmladšieho, a pohár sa našiel vo vreci Benjamínovom.
12 (KAT) A on začal hľadať u najstaršieho a skončil pri najmladšom. Pohár sa našiel v Benjamínovom vreci.

13 (ECAV) Vtedy roztrhli svoje rúcha, každý naložil náklad na osla, a vrátili sa do mesta.
13 (KAT) Tu si oni roztrhli odev, každý opäť naložil náklad na svojho osla a vrátili sa do mesta.

14 (ECAV) Keď Júda vstúpil s bratmi do Jozefovho domu, on bol ešte tam; padli pred ním na zem.
14 (KAT) Keď Júda a jeho bratia vošli opäť do Jozefovho domu - bol ešte stále tam -, padli pred ním na zem.

15 (ECAV) Tu im Jozef povedal: Čo za skutok ste to spáchali? Či neviete, že muž, ako som ja, dozvie sa to veštením?
15 (KAT) Jozef im však povedal: „Akého skutku ste sa to dopustili? Nezbadali ste, že muž ako ja sa vyzná aj v hádaní?“

16 (ECAV) Nato odpovedal Júda: Čo môžeme povedať môjmu pánovi, čo rozprávať, čím sa ospravedlniť? Boh našiel vinu tvojich služobníkov, sme teda otrokmi môjho pána, tak my, ako aj ten, u ktorého sa našiel pohár.
16 (KAT) Vtedy Júda povedal: „Čo my môžeme povedať môjmu pánovi? Čo hovoriť? Čím sa ospravedlniť? Boh navštevuje tvojich sluhov za previnenie! A teraz, pán môj, sme tvoji sluhovia, aj my, aj ten, u koho sa pohár našiel!“

17 (ECAV) On však odpovedal: Bože, chráň ma urobiť niečo takého! Len ten muž, u ktorého sa našiel pohár, bude mi otrokom, vy však môžete odísť v pokoji k svojmu otcovi.
17 (KAT) Ale on odpovedal: „Nech je ďaleko odo mňa niečo také urobiť! Iba ten, u koho sa našiel pohár, bude mojím otrokom. Vy ostatní môžete v pokoji odísť k svojmu otcovi!“

18 (ECAV) Vtedy pristúpil k nemu Júda a povedal: Prosím, pane môj, dovoľ svojmu služobníkovi prehovoriť slovo k sluchu svojho pána, nech nevzbĺkne tvoj hnev na tvojho služobníka, veď ty si ako faraón.
18 (KAT) Tu pristúpil k nemu Júda a vravel: „Pán môj, dovoľ, aby ti tvoj sluha povedal pár slov! Nehnevaj sa preto na svojho sluhu! Veď ty si ako faraón!

19 (ECAV) Môj pán sa opýtal svojich služobníkov: Máte otca alebo brata?
19 (KAT) Môj pán sa opýtal svojich sluhov: »Máte ešte otca alebo brata?«

20 (ECAV) Nato sme odpovedali môjmu pánovi: Máme staručkého otca a jeho malého chlapca, ktorý sa mu narodil v starobe; brat tohto je mŕtvy, a on ostal po svojej matke, preto ho jeho otec miluje.
20 (KAT) My sme vtedy odpovedali môjmu pánovi: »Máme ešte staručkého otca a tiež dosť neskoro narodeného malého brata. Jeho vlastný brat je už mŕtvy, a tak on ostal ako jediné dieťa po svojej matke; a preto je miláčkom svojho otca.«

21 (ECAV) A ty si povedal svojim služobníkom: Priveďte ho ku mne, aby som sa pozrel naňho vlastnými očami!
21 (KAT) Vtedy si rozkázal svojim sluhom: »Priveďte ho sem ku mne, aby som ho videl na vlastné oči!«

22 (ECAV) Vtedy sme odpovedali môjmu pánovi: Chlapec nemôže opustiť otca; ak opustí otca, ten zomrie.
22 (KAT) My sme môjmu pánovi odpovedali: »Chlapec nemôže opustiť svojho otca. Ak opustí svojho otca, ten isto zomrie!«

23 (ECAV) Potom si povedal svojim služobníkom: Ak nepríde s vami váš najmladší brat, neukážte sa mi na oči.
23 (KAT) Na to si ty odpovedal svojim sluhom: »Ak váš najmladší brat nepríde s vami, neukazujte sa mi viac na oči!«

24 (ECAV) Keď sme prišli k tvojmu sluhovi, môjmu otcovi, oznámili sme mu slová nášho pána.
24 (KAT) Keď sme potom došli k tvojmu sluhovi, môjmu otcovi, oznámili sme mu slová môjho pána.

25 (ECAV) A keď nám náš otec povedal: Nakúpte nám zase niečo potravín,
25 (KAT) A keď potom náš otec vravel: »Nože choďte a kúpte nám trochu potravy!«,

26 (ECAV) my sme mu odpovedali: Nemôžeme ísť ta; ale pôjdeme, ak bude s nami náš najmladší brat; lebo tomu mužovi sa nesmieme ukázať na oči, ak náš najmladší brat nebude s nami.
26 (KAT) my sme mu odvrávali: »My nemôžeme ísť. Pôjdeme len vtedy, keď bude s nami aj náš najmladší brat. Veď sa nesmieme ukázať tomu mužovi na oči, ak náš najmladší brat nebude s nami!«

27 (ECAV) Nato nám tvoj sluha, náš otec, povedal: Viete, že mi dvoch synov porodila moja žena.
27 (KAT) Vtedy nám povedal tvoj sluha, náš otec: »Vy viete, že moja žena mi porodila len dvoch.

28 (ECAV) Jeden odišiel odo mňa, tak že som musel povedať: Iste bol roztrhaný, a až doteraz som ho nevidel.
28 (KAT) Jeden odo mňa odišiel tak, že som musel povedať: Istotne je roztrhaný, roztrhaný! - a dodnes som ho nevidel.

29 (ECAV) Ak mi vezmete aj tohto a stihne ho nehoda, v nešťastí znesiete moje šediny do záhrobia.
29 (KAT) Ak vezmete spred mojej tváre aj tohto a ak sa mu prihodí nešťastie, tak od bôľu privediete moje šediny do podsvetia!«

30 (ECAV) Ale ak teraz prídem k tvojmu sluhovi, svojmu otcovi, a chlapec, na ktorom visí celou dušou, nebude s nami,
30 (KAT) Keby som teraz prišiel k tvojmu sluhovi, môjmu otcovi, a chlapec, na ktorom on lipne celou dušou, by nebol s nami,

31 (ECAV) a uvidí, že chlapca niet, zomrie, a tak znesú tvoji služobníci šediny tvojho služobníka, svojho otca, v žiali do hrobu.
31 (KAT) on by zomrel, keby videl, že chlapec nie je s nami, a tvoji sluhovia by naozaj priviedli šediny tvojho sluhu, nášho otca, od bôľu do podsvetia!

32 (ECAV) Veď tvoj sluha sa zaručil otcovi za chlapca, keď povedal: Ak ti ho neprivediem, ponesiem na vždy vinu pred svojím otcom.
32 (KAT) A pretože sa tvoj sluha otcovi za chlapca zaručil slovami: »Ak ti ho neprivediem späť, celý svoj život budem vinný pred tebou,«

33 (ECAV) Teraz však nech smie tvoj služobník ostať miesto chlapca za otroka môjmu pánovi, a chlapec nech odíde so svojimi bratmi.
33 (KAT) tak teraz nech zostane namiesto chlapca tvoj sluha za otroka môjmu pánovi! Chlapec však nech odíde so svojimi bratmi!

34 (ECAV) Veď ako by som mohol odísť k svojmu otcovi, keby chlapec nebol so mnou? Nemohol by som sa dívať na trápenie, ktoré by postihlo môjho otca.
34 (KAT) Veď akože by som mohol prísť k svojmu otcovi bez toho, že by bol chlapec so mnou? Nemohol by som sa pozerať na trápenie, čo zastihne môjho otca!“