výhody registrácie

1. Kniha Mojžišova

Biblia - Sväté písmo

(ECAV - Evanjelický preklad)

1Moj 25, 1-34

1 Abrahám si vzal druhú ženu, menom Ketúra. 2 Tá mu porodila Zimrána, Jokšána, Medána, Midjána, Jišbáka a Šúacha. 3 Jokšán splodil Šebu a Dedána; synovia Dedánovi boli Aššúrovia, Letúšovia a Leumovia. 4 Synovia Midjánovi sú Éfa, Éfer, Chánóch, Abída a Eldáá. Títo všetci sú potomkami Ketúry. 5 Abrahám dal Izákovi všetko, čo mal, 6 ale synom vedľajších žien, ktoré mal Abrahám, dal dary a poslal ich ešte za svojho života preč od svojho syna Izáka na východ, do východnej krajiny. 7 Počet rokov Abrahámovho života bol 175; 8 potom skonal. Tak zomrel Abrahám v požehnanom veku, starý, sýty života, a bol pripojený k svojmu príbuzenstvu. 9 Jeho synovia, Izák a Izmael, ho pochovali do jaskyne Machpéla na poli Efróna, syna Chetejca Cóchara, ktoré je naproti Mamré, 10 na poli, ktoré Abrahám kúpil od Chetejcov. Tam pochovali Abraháma a jeho ženu Sáru. 11 Po smrti Abrahámovej Boh požehnával jeho syna Izáka; a Izák býval pri studni Lachaj Róí. 12 Toto je rodokmeň Abrahámovho syna Izmaela, ktorého porodila Abrahámovi Sárina slúžka, Egypťanka Hagar. 13 Toto sú mená Izmaelových synov podľa ich mien a rodov: Nebájot, prvorodený syn Izmaelov. Kédár, Adbeél, Mibsám, 14 Mišmá, Dúmá, Massa, 15 Chadad, Témá, Jetúr, Náfíš a Kédma. 16 Toto sú synovia Izmaelovi a to sú ich mená podľa dedín a táborísk: dvanásť kmeňových kniežat. 17 Izmaelov život bol dlhý 137 rokov; potom skonal. Izmael zomrel a pripojený bol k svojmu príbuzenstvu. 18 Izmaelci bývali od Chavíly až po Šúr, východne od Egypta, smerom k Asýrii. Usadili sa východne od všetkých svojich bratov. 19 Toto je rodokmeň Abrahámovho syna Izáka: Abrahám splodil Izáka. 20 Izák mal štyridsať rokov, keď si vzal za ženu Rebeku, dcéru Aramejca Betúéla z Paddan Aramu, sestru Aramejca Lábána. 21 Izák sa modlil k Hospodinovi za svoju ženu, pretože bola neplodná. Hospodin ho vypočul a jeho žena Rebeka počala. 22 Keď sa však synovia zrážali v jej živote, povedala: Ak je tomu tak, načo som v tomto stave? A šla sa pýtať Hospodina. 23 A Hospodin jej odpovedal: Dva národy sú v tvojom živote a dva kmene sa rozvetvia z tvojho vnútra. Jeden kmeň prevládne druhý a starší bude slúžiť mladšiemu. 24 Keď sa jej naplnil čas, aby porodila, hľa, dvojčatá boli v jej živote. 25 Prvý, ktorý vyšiel, bol ryšavý a celý bol ako kožuch chlpatý, i pomenovali ho Ézavom. 26 Potom vyšiel jeho brat a rukou sa pevne držal Ézavovej päty, i pomenovali ho Jákobom. Izák mal práve šesťdesiat rokov, keď sa narodili. 27 Keď chlapci vyrástli, Ézav sa stal zdatným lovcom a žil na poli, Jákob však bol pokojamilovným mužom a býval v stanoch. 28 Izák si obľúbil Ézava, lebo rád jedával divinu, Rebeka si však obľúbila Jákoba. 29 Keď raz Jákob uvaril jedlo a Ézav prišiel domov z poľa unavený, 30 povedal Ézav Jákobovi: Daj sa mi najesť z toho červeného jedla, lebo som unavený. Preto sa volá Edóm. 31 Ale Jákob povedal: Predaj mi najprv prvorodenstvo. 32 Nato povedal Ézav: Beztak už idem umrieť, načo mi je teda prvorodenstvo? 33 A Jákob povedal: Hneď mi to odprisahaj! A on mu odprisahal; tak predal svoje prvorodenstvo Jákobovi. 34 Potom dal Jákob Ézavovi chleba a misu šošovice; ten sa najedol a napil. Potom vstal a odišiel. Tak pohrdol Ézav prvorodenstvom.

1Moj 25, 1-34





Verš 32
Nato povedal Ézav: Beztak už idem umrieť, načo mi je teda prvorodenstvo?
Iz 22:13 - Tu však je veselosť a radosť, zabíjanie dobytka a rezanie oviec, jedenie mäsa a pitie vína; jedzme, pime, lebo zajtra zomrieme!
1Kor 15:32 - Že som sa v Efeze boril so šelmami ako ostatní ľudia, čo mi to osoží? Ak mŕtvi nie sú kriesení, tak potom: Jedzme a pime, lebo zajtra umrieme.

Verš 2
Tá mu porodila Zimrána, Jokšána, Medána, Midjána, Jišbáka a Šúacha.
1Krn 1:32 - Synovia Ketúry, vedľajšej ženy Abrahámovej: porodila Zimrána, Jokšána, Medána, Midjána, Jišbáka a Šúacha. Synovia Jokšánovi: Sába a Dedan.

Verš 5
Abrahám dal Izákovi všetko, čo mal,
Gn 24:36 - Sára, žena môjho pána, porodila môjmu pánovi v jeho starobe syna a on mu dal všetko, čo mal.

Verš 8
potom skonal. Tak zomrel Abrahám v požehnanom veku, starý, sýty života, a bol pripojený k svojmu príbuzenstvu.
Gn 15:15 - Ty však v pokoji vojdeš ku svojim otcom a budeš pochovaný v požehnanej starobe.

Verš 13
Toto sú mená Izmaelových synov podľa ich mien a rodov: Nebájot, prvorodený syn Izmaelov. Kédár, Adbeél, Mibsám,
1Krn 1:29 - Ich rodokmeň je tento: Izmaelov prvorodenec Nebájót a Kédár, Adbeél, Mibsám,

Verš 21
Izák sa modlil k Hospodinovi za svoju ženu, pretože bola neplodná. Hospodin ho vypočul a jeho žena Rebeka počala.
Rim 9:10 - A nielen to, ale aj keď Rebeka bola tehotná od jedného (muža), Izáka, nášho otca,

Verš 23
A Hospodin jej odpovedal: Dva národy sú v tvojom živote a dva kmene sa rozvetvia z tvojho vnútra. Jeden kmeň prevládne druhý a starší bude slúžiť mladšiemu.
2Sam 8:14 - Posádky umiestnil aj v celom Edóme, takže celý Edóm bol poddaný Dávidovi. Hospodin pomáhal Dávidovi všade, kde chodil.
Rim 9:12 - a závislá od Toho, ktorý povoláva, a nie od skutkov, bolo jej povedané: Starší bude slúžiť mladšiemu,

Verš 26
Potom vyšiel jeho brat a rukou sa pevne držal Ézavovej päty, i pomenovali ho Jákobom. Izák mal práve šesťdesiat rokov, keď sa narodili.
Oz 12:3 - Hospodin má spor s Júdom, potrestať chce Jákoba podľa jeho ciest a odplatiť mu podľa jeho skutkov.

Gn 25,1-11 - Zoznam Abrahámových synov z Ketury je vlastne doplnením rodostromu 11,27–32. Niektoré mená označujú osoby, iné zasa národy. Národy sú: Asýrčania, ktorí bývali v susedstve potomkov Izmaelových, Madiánčania, ktorí obývali Sinajský polostrov a pri ktorých sa osadili Latusiti. Saba a Dadan uvádzajú sa v 10,7 medzi Kušitmi. Ostatné mená pravdepodobne označujú už len Keturiných synov. – Abrahám umiera, keď Izák mal už sedemdesiatpäť rokov. Jakub a Ezau mali po pätnásť (25,26).

Gn 25,12-18 - Potomkovia Izmaelovi sa osadili v Severnej Arábii.

Gn 25,19 - Týmto veršom sa začína podľa hebrejského textu ôsmy diel Knihy Genezis. Zdalo by sa, že bude v nej reč o Izákovi. Opisuje osudy jeho dvoch synov, Jakuba a Ezaua. Paddan Aram, doslova rovina Aram, označuje Mezopotámiu, najmä jej severnú časť v okolí Charanu.

Gn 25,22 - Rebeka považuje pohyb detí za zlé znamenie. Ak z toho má byť nešťastie, nuž nemusela ani počať: Ak je to tak, prečo som takáto, t. j. v požehnanom stave. Vo svojom trápení šla sa poradiť Pána. Asi k nejakému oltáru.

Gn 25,23 - Nevieme ani, ako sa to opýtanie stalo, ani ako jej Pán odpovedal. Odpoveď je rytmická a naznačuje, že Rebeka bude matkou dvoch národov. Splní sa, čo jej boli žičili pri odchode z otcovského domu (24,60). Nepokoj, pohyb detí v živote matky, je predzvesťou ich nepokojného života. Oba národy budú v ustavičnom napätí a nepokoji medzi sebou. A potomci mladšieho budú vládnuť nad potomkami toho, čo sa narodí prv. Právo prvorodeného nezaisťuje mu nijakú prednosť v rode.

Gn 25,25 - Červený – ,admóní' – rozumie sa alebo červenej pokožky, alebo len ryšavých vlasov. Na toto nadväzuje aj v. 30: Edom ,červený' od slova ,asah – červenať sa', Ezau ,chlpatý, zarastený. Ako kožuch' – sé 'ar už vopred označuje kraj Seir, kde potomkovia Edomovi-Ezauovi budú bývať. Edom, Idumea, krajina medzi Mŕtvym morom a Elamským zálivom, neskoršie zahrňovala aj severnú časť Sinajského polostrova až po južné hranice Palestíny.

Gn 25,26 - Jakub –,ágéb' ,päta' a tiež i ten, čo drží pätu. Jakub chytil pätu svojho brata, akoby ho chcel zadržať, akoby chcel byť on prvorodený. Na príhodu sa spomenie ešte v 27,36.

Gn 25,27-34 - Bratia boli rozličnej povahy. Otec mal radšej prvorodeného, a matka zasa mladšieho. Asi preto, lebo vedela, že Jakub bude viac znamenať pre rod ako Ezau (v. 23). V celej rozprave javí sa Ezau ako nerozumný, ľahkovážny. Jakub zasa ako prezieravý a mysliaci do budúcnosti. Jakub svojím počínaním plní len to, čo Boh už predtým prezradil jeho matke. Jakubovo počínanie iste nie je najstatočnejšie, ale nesmieme ho posudzovať podľa kresťanskej morálky. Edom – červený, pozri vyššie v. 24. Ezauovi nezáleží na prvorodenstve, on sa o také veci málo stará. Žije zo dňa na deň. Jakub je však pravý opak: je pastierom a roľníkom, a preto myslí na budúcnosť. Váži si právo prvorodenstva. Ono dávalo nárok na dve čiastky z otcovského majetku a okrem toho prvorodený po otcovej smrti sa stával hlavou rodiny. V tomto prípade išlo aj o požehnania, ktoré dostal už ich starý otec Abrahám, a ony iste prejdú s otcovským požehnaním na dediča Izákovho. Preto Jakub, o ktorom už Pán prezradil, že bude vládnuť nad svojím bratom, domáha sa tejto hodnosti. Lež jeho skutok nemožno schvaľovať; mal nechať všetko na riadenie Božie. Ezau predal svoje právo za jediné jedlo – tak robí každý hriešnik, ktorý za krátku radosť, za hriech, stráca právo na večný život.